第十一課  現在分詞(present
participle)、男性和中性名詞
11.1 單字集   回目次
| 
   -a結尾的中性名詞  | 
  
   動詞(pr.3,s.)  | 
 |||
| 
   1.  | 
  
   āpaṇa  | 
  
   商店、市場  | 
  
   pariyesati  | 
  
   尋求、追求、尋找  | 
 
| 
   2.  | 
  
   puñña  | 
  
   福、善事  | 
  
   ārabhati  | 
  
   開始  | 
 
| 
   3.  | 
  
   pāpa  | 
  
   惡、罪  | 
  
   ussahati  | 
  
   能、適合、敢、 嘗試、試圖  | 
 
| 
   4.  | 
  
   kamma       | 
  
   業、行為、事情  | 
  
   upasaṅkamati  | 
  
   靠近、走近  | 
 
| 
   5.  | 
  
   kusala  | 
  
   善  | 
  
   adhigacchati  | 
  
   了解;達到、證得  | 
 
| 
   6.  | 
  
   akusala      | 
  
   不善  | 
  
   gāyati  | 
  
   唱  | 
 
| 
   7.  | 
  
   dhana  | 
  
   財富  | 
  
   āmasati  | 
  
   摩、摸  | 
 
| 
   8.  | 
  
   dhañña  | 
  
   稻米、玉米、穀物  | 
  
   bhāyati  | 
  
   害怕  | 
 
| 
   9.  | 
  
   bīja  | 
  
   種子  | 
  
   cavati  | 
  
   (天人)死、離開  | 
 
| 
   10.  | 
  
   dussa  | 
  
   布、白布  | 
  
   uppajjati    | 
  
   出生  | 
 
| 
   11.  | 
  
   cīvara  | 
  
   袈裟(出家人用)  | 
  
   khipati       | 
  
   丟、投、摔  | 
 
| 
   12.  | 
  
   mūla  | 
  
   根;錢  | 
  
   vapati  | 
  
   播種  | 
 
| 
   13.  | 
  
   rukkhamūla  | 
  
   樹腳下、樹下  | 
  
   ākaṅkhati  | 
  
   期望、想像、志願、 想、計劃  | 
 
| 
   14.  | 
  
   tuṇḍa  | 
  
   (鳥科的)嘴、喙  | 
 ||
| 
   15.  | 
  
   vetana  | 
  
   薪水、報酬  | 
  
   sibbati       | 
  
   縫  | 
 
| 
   16.  | 
  
   paduma  | 
  
   蓮花  | 
  
   | 
  
   | 
 
| 
   17.  | 
  
   gīta  | 
  
   歌  | 
  
   | 
  
   | 
 
| 
   18.  | 
  
   suvaṇṇa /  hirañña  | 
  
   黃金  | 
  
   | 
  
   | 
 
| 
   19.  | 
  
   sacca  | 
  
   真理、真實  | 
  
   | 
  
   | 
 
| 
   20.  | 
  
   pānīya  | 
  
   飲料  | 
  
   | 
  
   | 
 
| 
   21.  | 
  
   citta  | 
  
   心  | 
  
   | 
  
   | 
 
11.2.     現在分詞(ppr.)   
現在分詞的(ppr..)形成  →動詞語基+-nta /
māna e現在分詞(ppr.)
現在分詞的(ppr..)用法   
 它們作用如形容詞, 
【性、數、格】與所修飾的名詞一致,
語尾變化像-a結尾的男性名詞和中性名詞。(到目前為止女性並沒有被介
紹,現在分詞的女性字將在第21課中被解說。)
現在分詞形成的範例:
| 
   | 
  
   動詞語基  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   現在分詞  | 
  
   =  | 
  
   中   譯  | 
 
| 
   1.  | 
  
   paca  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   pacanta /  pacamāma  | 
  
   =  | 
  
   正在煮  | 
 
| 
   2.  | 
  
   gaccha  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   gacchanta /  gacchamāma  | 
  
   =  | 
  
   正在去  | 
 
| 
   3.  | 
  
   bhuñja  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   bhuñjanta / bhuñjamāma  | 
  
   =  | 
  
   正在吃  | 
 
| 
   4.  | 
  
   tiṭṭha  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   tiṭṭhanta /  tiṭṭhamāma  | 
  
   =  | 
  
   正站著  | 
 
| 
   5.  | 
  
   vihara  | 
  
   +  | 
  
   nta / māma  | 
  
   =  | 
  
   viharanta /  viharamāma  | 
  
   =  | 
  
   正住著  | 
 
11.2. 在句子構造中的例子:
| 
   單數  | 
  
   1.  | 
  
   Bhattaṃ pacanto /
  pacamāno puriso hasati. (nom.)  | 
 
| 
   正在煮飯的男人笑。  | 
 ||
| 
   2.  | 
  
   Vejjo bhattaṃ pacantaṃ / pacamānaṃ  purisaṃ
  pakkosati.  | 
 |
| 
   醫生叫正在煮飯的男人。  | 
 ||
| 
   3.  | 
  
   Vejjo bhattaṃ pacantena / pacamānena purisena saha bhāsati. (ins.)  | 
 |
| 
   醫生跟正在煮飯的男人說。  | 
 ||
| 
   複數  | 
  
   1.  | 
  
   Bhattaṃ pacantā /
  pacamānā purisā hasanti. (nom.)  | 
 
| 
   正在煮飯的男人們笑。  | 
 ||
| 
   2.  | 
  
   Vejjo bhattaṃ pacante / pacamāne purise pakkosati.       (acc.)  | 
 |
| 
   醫生叫正在煮飯的男人們。  | 
 ||
| 
   3.  | 
  
   Vejjo bhattaṃ pacantehi / pacamānehi purisehi saha bhāsati. (ins.)  | 
 |
| 
   醫生跟正在煮飯的男人們說。  | 
 
*同樣地,【現在分詞】可以使所有的格字尾變化與它們所修飾的名詞一致。
習
題
十一  
11.3  翻譯成中文  :
| 
   1.   | 
  
   Pānīyaṃ yācitvā rodanto dārako mañcamhā  patati.  | 
  
   →  | 
  
   正在哭的小孩討飲料之後而從床掉下。  | 
 
| 
   2.   | 
  
   Vatthāni labhituṃ icchanto vāṇijo āpaṇaṃ  gacchati.  | 
  
   →  | 
  
   正想要得到很多件衣服的商人去市場。  | 
 
| 
   3.   | 
  
   Upāsako padumāni ādāya vihāraṃ gacchamāno  Buddhaṃ disvā pasīdati.  | 
  
   →  | 
  
   優婆塞拿了幾株蓮花之後,正去寺院時,看到佛陀之後而歡喜。  | 
 
| 
   4.   | 
  
   Sakuṇo tuṇḍena phalaṃ haranto rukkhasmā  uppatati.  | 
  
   →  | 
  
   用嘴正叼著水果的鳥從樹飛起。  | 
 
| 
   5.   | 
  
   Cīvaraṃ pariyesantassa samaṇassa ācariyo  cīvaraṃ dadāti.  | 
  
   →  | 
  
   老師給正在尋求袈裟的沙門袈裟。  | 
 
| 
   6.   | 
  
   Araññe āhiṇḍanto luddako dhāvantaṃ migaṃ  passitvā sarena vijjhati.  | 
  
   →  | 
  
   正漫步在森林裡的獵人看到正在跑的鹿之後用箭射。  | 
 
| 
   7.   | 
  
   Uyyāne āhiṇḍamānamhā kumāramhā brāhmaṇo  padumāni yācati.  | 
  
   →  | 
  
   婆羅門從正在公園裡漫步的男孩討很多株蓮花。  | 
 
| 
   8.   | 
  
   Rathena gacchamānehi amaccehi saha ācariyo  hasati.  | 
  
   →  | 
  
   老師與坐車正在去的大臣們一起笑。  | 
 
| 
   9.   | 
  
   Dānaṃ dadāmānā sīlāni rakkhamānā manussā  sagge uppajjanti.  | 
  
   →  | 
  
   一直佈施、保護諸戒的人們出生在天界。  | 
 
| 
   10.  | 
  
   Dhaññaṃ ākaṅkhantassa purisassa dhanaṃ  dātuṃ vāṇijo icchati.  | 
  
   →  | 
  
   商人想要給正期望榖物的人財物。  | 
 
| 
   11.  | 
  
   Goṇe hanantā rukkhe chindantā asappurisā  dhanaṃ saṃharituṃ ussahanti.  | 
  
   →  | 
  
   殺很多頭牛、砍很多棵樹的惡人們努力去積聚財富。  | 
 
| 
   12.  | 
  
   Vihāraṃ upasaṅkamanto Buddho dhammaṃ  bhāsamāne sāvake passati.  | 
  
   →  | 
  
   正靠近寺院的佛陀看到正在說法的弟子們。  | 
 
| 
   13.  | 
  
   Rukkhamūle nisīditvā gītāni gāyantā kumārā  naccituṃ ārabhanti.  | 
  
   →  | 
  
   坐在樹腳下之後而正在唱很多首歌的男孩們,開始跳舞。  | 
 
| 
   14.  | 
  
   Suvaṇṇaṃ labhituṃ ussahantā manussā pabbatasmiṃ āvāṭe khaṇanti.  | 
  
   →  | 
  
   試圖得到黃金的人們在山上挖很多個洞。  | 
 
| 
   15.  | 
  
   Udakaṃ pātuṃ icchanto sīho udakaṃ pariyesamāno vanamhi
  carati.  | 
  
   →  | 
  
   想著要喝水的獅子,正尋找著水而徘徊在森林裡。  | 
 
| 
   16.  | 
  
   Vetanaṃ labhituṃ ākaṅkhamāno naro rajakāya  dussāni dhovati.  | 
  
   →  | 
  
   期望著得到薪水的人,為染工洗很多塊布。  | 
 
| 
   17.  | 
  
   Samaṇehi bhāsantā upāskā saccaṃ adhigantuṃ  ussahanti.  | 
  
   →  | 
  
   正在跟諸沙門說的優婆塞們試圖了解真理(聖諦)。  | 
 
| 
   18.  | 
  
   Magge sayantaṃ sunakhaṃ udakena siñcitvā  dārako hasati.  | 
  
   →  | 
  
   用水撒正睡在路上的狗之後,小孩笑。  | 
 
| 
   19.  | 
  
   Sīlaṃ rakkhantā sappurisā manussalokā cavitvā  devaloke uppajjanti.  | 
  
   →  | 
  
   正保護戒的很多個善人從人界死之後而出生在天人世界。  | 
 
| 
   20.  | 
  
   Dhanaṃ saṃharituṃ ussahanto vāṇijo  samuddaṃ taritvā dīpaṃ gantuṃ ārabhati.  | 
  
   →  | 
  
   試圖積聚財富的商人渡海之後,開始去島。  | 
 
| 
   21.  | 
  
   Goṇe pariyesamāno vane āhiṇḍanto kassako  sīhaṃ disvā bhāyati.  | 
  
   →  | 
  
   尋找著很多頭牛、正徘徊在森林裡的農夫,看到了獅子之後而害怕。  | 
 
| 
   22.  | 
  
   Rukkhesu nisīditvā phalāni bhuñjamānā  kumārā gītaṃ gāyanti.  | 
  
   →  | 
  
   坐在很多棵樹之後而正吃很多個水果的男孩們唱歌。  | 
 
| 
   23.  | 
  
   Cittaṃ pasīditvā dhammaṃ adhigantuṃ  ussahantā narā sagge uppajjanti.  | 
  
   →  | 
  
   正努力了解法而歡喜心之後的人們出生在天界。  | 
 
| 
   24.  | 
  
   Tuṇḍena piṭakamhā macchaṃ ākaḍḍhituṃ  icchanto kāko sunakhamhā bhāyati.  | 
  
   →  | 
  
   正想用嘴從籃子叼走魚的烏鴉因狗而害怕。  | 
 
| 
   25.  | 
  
   Khettaṃ kasitvā bījāni vapanto kassako  dhaññaṃ labhituṃ ākaṅkhati.  | 
  
   →  | 
  
   耕田之後而播很多種子的農夫,期望得到玉米。  | 
 
| 
   26.  | 
  
   Suriyassa ālokena locanehi rūpāni passantā  manussā loke jīvanti.  | 
  
   →  | 
  
   藉由太陽的光用眼睛看到很多事物的人們,生活在世間。  | 
 
| 
   27.  | 
  
   Rukkhamūle nisīditvā cīvaraṃ sibbantena  samaṇena saddhiṃ upāsako bhāsati.  | 
  
   →  | 
  
   優婆塞跟坐在樹腳下之後而正在縫袈裟的沙門說。  | 
 
| 
   28.  | 
  
   Rukkhamūle sayantassa yācakassa kāye  paṇṇāni patanti.  | 
  
   →  | 
  
   很多片樹葉落在正睡在樹腳下的乞丐的身體上。  | 
 
| 
   29.  | 
  
   Vāṇijassa mūlaṃ datvā asse labhituṃ amacco  ussahati.  | 
  
   →  | 
  
   大臣給商人錢之後試圖得到很多匹馬。  | 
 
| 
   30.  | 
  
   Khīraṃ pivitvā hasamāno dārako pattaṃ  mañcasmiṃ khipati.  | 
  
   →  | 
  
   正在笑的小孩喝牛奶之後丟缽在床上。  | 
 
11.4  翻譯成巴利文  :
| 
   1.   | 
  
   洗很多件衣服的人跟正走在路上的男孩說。  | 
  
   →  | 
  
   Vatthāni dhovanto puriso magge gacchantena kumārena saha/
  saddhiṃ bhāsati.  | 
 
| 
   2.   | 
  
   婆羅門看到為了喝水而從森林離開的鹿。  | 
  
   →  | 
  
   Brāhmaṇo udakaṃ pātuṃ/ pivituṃ araññā/
  araññamhā nikkhamantaṃ/
  āgacchantaṃ migaṃ passati.  | 
 
| 
   3.   | 
  
   很多隻山羊在庭園裡吃從很多棵樹落下的很多葉子。  | 
  
   →  | 
  
   Ajā uyyāne rukkhehi patantāni paṇṇāni khādanti.  | 
 
| 
   4.   | 
  
   惡人們想要看殺很多隻鹿的獵人們。  | 
  
   →  | 
  
   Asappurisā mige hanante luddake passituṃ icchanti.  | 
 
| 
   5.   | 
  
   農夫看到正在田野中吃很多種子的很多隻鳥。  | 
  
   →  | 
  
   Kassako khette/
  khettamhi bījāni khādante sakuṇe passati.  | 
 
| 
   6.   | 
  
   進入城市的沙門們想要禮拜正住在寺院裡的佛陀。  | 
  
   →  | 
  
   Nagaraṃ pavisantā samaṇā vihāre/ vihārasmiṃ vasantaṃ Buddhaṃ vandituṃ icchanti.   | 
 
| 
   7.   | 
  
   站在樓梯上的小孩看到正坐在樹上的很多隻猴子。  | 
  
   →  | 
  
   Sopāne tiṭṭhanto dārako rukkhe nisīdante
  makkatṭe/ vānare passati.  | 
 
| 
   8.   | 
  
   男孩們給在水裡活動的很多魚飯。  | 
  
   →  | 
  
   Kumārā udake carantānaṃ macchānaṃ bhattaṃ/ odanaṃ dadanti.  | 
 
| 
   9.   | 
  
   想要渡海的船員從國王討錢。  | 
  
   →  | 
  
   Samuddaṃ tarituṃ ākaṅkhamāno/ icchanto nāviko bhūpālamhā/ bhūpālasmā mūlaṃ yācati.  | 
 
| 
   10.  | 
  
   人們用眼睛看到落在海上的月亮的光。  | 
  
   →  | 
  
   Manussā nayanehi/
  locanehi samudde patantaṃ candassa ālokaṃ passanti.  | 
 
| 
   11.  | 
  
   優婆塞們嘗試給正住在寺院裡的沙門們很多件袈裟。  | 
  
   →  | 
  
   Upāsakā vihāre/
  vihārasmiṃ vasantānaṃ samaṇānaṃ cīvare/cīvarāni dātuṃ ussahanti.  | 
 
| 
   12.  | 
  
   期望福的善人們佈施諸施物給諸沙門和遵守諸戒。  | 
  
   →  | 
  
   Puññaṃ ākaṅkhamānā sappurisā samaṇānaṃ dānāni
  dadanti,sīlāni rakkhanti.  | 
 
| 
   13.  | 
  
   人走在森林裡從很多棵樹落下的很多葉子上。  | 
  
   →  | 
  
   Puriso araññe/
  vane rukkhehi patantesu paṇṇesu āhiṇḍati.  | 
 
| 
   14.  | 
  
   叔叔給正尋求很多株花的小孩蓮花。  | 
  
   →  | 
  
   Mātulo pupphāni pariyesantassa dārakassa padumaṃ
  dadāti.  | 
 
| 
   15.  | 
  
   漁夫給乞丐一點玉米之後而進入房子。  | 
  
   →  | 
  
   Dhīvaro yācakassa thokaṃ dhaññaṃ datvā gehaṃ pavisati.  | 
 
| 
   16.  | 
  
   大臣給耕作很多田的農夫們很多種子。  | 
  
   →  | 
  
   Amacco khette kasantānaṃ kassakānaṃ bījāni dadāti.  | 
 
| 
   17.  | 
  
   狗試圖去咬正觸摸或打它身體的人的手。  | 
  
   →  | 
  
   Sunako kāyaṃ phusantassa/ paharantassa narassa / purisassa hatthaṃ ḍasituṃ ussahati.  | 
 
| 
   18.  | 
  
   佛陀的弟子們問正在路上哭的小孩。  | 
  
   →  | 
  
   Buddhassa sāvakā magge rodantaṃ dārakaṃ pucchanti.  | 
 
| 
   19.  | 
  
   叔叔的朋友坐在樹腳下之後,叫正在唱很多首歌的男孩們。  | 
  
   →  | 
  
   Mātulassa mitto rukkhmūle nisīditvā gītāni gāyante
  kumāre pakkosati.  | 
 
| 
   20.  | 
  
   善人們給走近他們家的很多位沙門食物。  | 
  
   →  | 
  
   Sappurisā gehe upasaṅkamantānaṃ samaṇānaṃ  odanaṃ dadanti.  | 
 
| 
   21.  | 
  
   希望被生在天界的善人們或智者們遵守戒。(rakkhanti)  | 
  
   →  | 
  
   Sagge uppajjatuṃ ākaṅkhantā/ ākaṅkhamānā sappurisā/ paṇḍitā sīlaṃ rakkhanti.  | 
 
| 
   22.  | 
  
   看到正靠近村落的狐狸之後,農夫試圖用石頭打它。  | 
  
   →  | 
  
   Gāmaṃ āgacchantaṃ/ upasaṅkamantaṃ sigālaṃ disvā kassako pāsāṇena taṃ
  paharituṃ ussahati.  | 
 
| 
   23.  | 
  
   說真實的優婆塞們試圖了解法。  | 
  
   →  | 
  
   Saccaṃ bhāsamānā/ bhāsantā upāsakā dhammaṃ uggaṇhituṃ/ adhigantuṃ ussahanti.  | 
 
| 
   24.  | 
  
   苦行者用水洗缽之後尋找飲料。  | 
  
   →  | 
  
   Tāpaso udakena pattaṃ dhovitvā pānīyaṃ pariyesati.  | 
 
| 
   25.  | 
  
   正保護諸戒的智者們開始了解真理。  | 
  
   →  | 
  
   Sīlāni rakkhantā paṇḍitā saccaṃ adhigantuṃ
  ārabhanti.  |